Ako som otehotnela, nemala som o širokej škále látkových plienok žiadne vedomosti. Všetci v okolí balili do jednorázoviek, tak som nad inou možnosťou ani nepremýšľala.
Po čase som začala chodiť do jedného materského centra na cvičenie a rôzne prednášky, kam chodili aj matky s malými deťmi. Tam som videla, že prebaľovať sa dá aj inak.
Začala som hľadať info na internete, zúčastnila som sa prezentácie látkových plienok. Prezentáciu určite doporučujem, veľa sa tam o plienkach dozviete, môžete si ich chytiť do ruky, porovnať materiály, spôsoby zapínania, tvary a pod. Výborné je, že tam dostanete aj odpovede na otázky, ktorých tam bola naozaj dosť.
To, že budem prať plienky, som rozhodnutá bola, ale aké? Do úvahy sme brali, že máme malý byt – plienky sa musia niekde skladovať a sušiť, máme šikovnú babičku čo doma šije a samozrejme aj financie.
U nás potom na plnej čiare vyhrali obyčajne biele štvorcové plienky naskladané najskôr do novorodeneckého skladu, potom na draka a teraz už len jednoducho do úzkeho obdĺžnika a viacvrstvové pleny. Doplňovali, teda aj doplňujeme ich separačnou vložkou. Vyskúšala som asi 4 -5 druhov, najviac mi však vyhovuje celulózová od Popolini. Je jemná a dá sa opakovane niekoľko krát oprať bez toho, aby stratila svoje vlastnosti. Podľa návodu na https://www.latkovepleny.cz/usijte-si-plenky sme ich s babičkou trochu upravili. Ušili sme z rôznofarebného fleece a froté látky vrchné nohavičky. Spodnú vrstvu tvorí fleece, vrchnú flanel. Na miesto suchého zipsu sme zvolili Snappi sponku. Jej zúbky do flanelu krásne zapadnú a držia. Nešili sme kapsu, plienky dávame len tak navrch. Ako vrchnú vrstvu používam Poliesterky od Popolini. Je mi jasné, že niekomu môže vadiť, že obyčajné plienky treba často meniť. Ja to však beriem ako výhodu, ktorá ma núti Deni častejšie prebaľovať a tým pádom ju nenechávať vo vlastných výkaloch pod heslom „ aj keď mokrá, predsa v sucha“ Občas sa stalo, že nám to pretieklo, ale nič hrozného. Niečo zachytil fleece a flanel, niečo Poliesterky a na bodýčku bolo vidno len malý fliačik. Napr. posteľnú bielizeň som kvôli prípadným plienkovým nehodám nikdy nemusela meniť. Plienky perieme asi každý druhý až tretí deň. Používam mydlové oriešky, žlčové mydlo, ocot a čajovníkový olej. Nikdy som nežehlila, prišlo mi to zbytočné. Na cesty ale berieme jednorázovky. Zo začiatku som do mesta a na prechádzky brala som sebou aj látkový výbavu, ale po čase ma prestalo baviť sa s tým ťahať. Ono tie jednorázovky sú v tomto veľmi praktické Ako hygienu používame obyčajnú vodu, emulziu Medvídek, obrúsky Perlička. Na zadoček normálne nič nedávam. Ak sa predsa objaví če rvené miesto, osvedčil sa mi krém na opruzeniny od Weledy. Krásne vonia a super funguje. Asi pred dvoma mesiacmi, sme po prečítaní knižky Bez plenky od Ingrid Bauerovej(rozhodne doporučujem, aj pre plienkujúcich rodičov), začali aj s bezplienkovou metódou. Máme striedavé úspechy, praktizujeme to len doma a skôr by som to nazvala len hrou, podarí sa – nepodarí sa, než nejakou cielenou činnosťou na dosiahnutie „suchého dňa“. K tomu všetkému nosíme dcérku ešte v šatku, takže o zábavu a blízky spoločný kontakt máme všetci postarané.
Andrea a Denisa (7 mesiacov)
